Sklenená harmonika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Historický model
zvuková ukážka

Sklenená harmonika[1] je historický hudobný nástroj. Sú to točiace sklenené misky rôzneho priemeru od najmenšieho po najväčší, upevnené na spoločnej osi. Zvuk vznika trením navlhčených prstov o okraje točiacich sa misiek.

Hudobný nástroj, bol zostrojený v roku 1762 Benjaminom Franklinom.[1] Pre sklenenú harmoniku komponovali aj Wolfgang Amadeus Mozart (napr. Adagio a Rondo pre sklenenú harmoniku, flautu, hoboj, violu a violončelo KV 617 z roku 1791), Ludwig van Beethoven, Václav Jan Tomášek, Antonín Rejcha, Hasse, Carl Philipp Emmanuel Bach, Donizetti, Richard Strauss, Jan Erik Mikalsen, Regis Campo, Etienne Rolin, Philippe Sarde, Damon Albarn, Tom Waits, Michel Redolfi, Cyril Morin, Stefano Giannotti, Thomas Bloch, Guillaume Connesson.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b sklenená harmonika. In: harmonika. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]