Explorer 15
| Explorer 15 | |
| vedecká družica | |
 | |
| Prevádzkovateľ | NASA |
|---|---|
| Iné názvy | EPE-C S-3C |
| Družica | Zeme |
| Dátum štartu | 27. október 1962 |
| Nosná raketa | Delta DM 19 |
| Kozmodróm | Cape Canaveral LC-17 |
| Trvanie misie | 95 dní |
| Zánik | 19. december 1978 |
| COSPAR ID | 1962-059A (445) |
| Hmotnosť | 45,2 kg |
| Elementy dráhy | |
| Epocha | 62-10-28.0 |
| Inklinácia | 18,02° |
| Apoapsida | 17 640 km |
| Periapsida | 313 km |
| Doba obehu | 315,2 min |
Explorer 15 bola vedecká družica NASA, zamerané na štúdium umelo vytvoreného radiačného pásu vzniknutého počas jadrového testu Starfish Prime z júla 1962. Bola treťou zo série Energetic Particle Explorer, kam patrili aj satelity Explorer 12, Explorer 14 a Explorer 26. Družica bola vybavená prístrojmi, ktoré pôvodne slúžili ako záloha pre Explorer 14.
Misia[upraviť | upraviť zdroj]
Explorer 15 bol vynesený 27. októbra 1962 raketou Delta-DM19 a bol umiestnený na eliptickú dráhu s perigeom 300 km a apogeom 17 438 km. Počas štartu zlyhalo zariadenie pre riadenie rotácie a tá tak zostala rovnaká po celú dobu životnosti na hodnote 73 ot/min. Družica vstúpila do atmosféry 19. decembra 1978 a zhorela.
Prístroje[upraviť | upraviť zdroj]
Detektory protónov a elektrónov[upraviť | upraviť zdroj]
Družica disponovala celkom šiestimi kremíkovými detektormi. Dva detektory vyčnievali z telesa sondy a mali tak zväčšené zorné pole. Ostatné štyri boli umiestnené po obvode, kolmo na os rotácie. Detektory boli citlivé na elektróny s energiami 0,5-2,8 MeV a protóny s energiami 2,1-4 MeV. Hlavnou úlohou detektorov bolo štúdium radiačného pásu po jadrovom teste. Užitočné dáta sa získali do 23. decembra 1962.
Smerový a všesmerový detektor toku protónov a elektrónov[upraviť | upraviť zdroj]
Na meranie bola použitá dvojica plastových scintilačných detektorov. Prvý detektor bol smerový a bol umiestnený kolmo na os rotácie so zorným uhlom 16° a dokázal snímať elektróny s energiou na 500 keV. Druhý detektor bol všesmerový a dokázal merať samostatne tok protónov (40-110 MeV) a elektrónov (>4 MeV). Dáta z oboch detektorov bola zbierané po dobu 9,3 sekundy a potom boli každých 69 sekúnd expedované so zvyškom telemetrických dát. Dáta z prístroja boli prijímané do 30. januára 1963.
Ostatné prístroje boli identické s Explorerom 14.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Explorer 15
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Explorer 15 na českej Wikipédii.
- Tento text alebo jeho časť bola prevzatá z článku - 1962-059A - Explorer 14 (verzia 2004-12-07 21:19:54 UT) uverejneného na stránkach SPACE 40, ktorého autorom je Antonín Vítek
. (licencia GFDL a CC-BY-SA 3.0, povolenie autora)
