Mlynské nivy
| Mlynské nivy | |
| ulica/námestie | |
.jpg) Mlynské nivy pri Autobusovej stanici smerom do centra. V pozadí výškové budovy VÚB a Twin City Tower
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto, Ružinov |
| Obvod | I, II |
| Nadmorská výška | 136,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°08′40″S 17°08′27″V / 48,144483°S 17,140798°V |
| Dĺžka | 2,9 k m |
| PSČ | 811 09, 821 05, 821 09 |
| Začína na | Dunajská ulica |
| Končí na | Hraničná ulica |
| Orientácia ulice | západo-východná |
| Staršie názvy | Mühlauer-Straße, Malomligeti-út |
 Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Mlynské nivy | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mlynské nivy je ulica a lokalita v Bratislave, v mestských častiach Staré Mesto a Ružinov.[1] V minulosti mala názvy (nem. Mühlauer-Straße) alebo (maď. Malomligeti-út).
Rozprestiera sa od križovatky Dunajskej ulice a Ulice 29. augusta smerom na východ až po Hraničnú ulicu v Prievoze a je dlhá takmer 3 kilometre.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Dnešnú ulicu Mlynské Nivy kedysi roztínalo na dve časti Malé Novozámocké rameno Dunaja (neskôr zvané aj Mlynské), tečúce zhruba v súbehu s ulicami Vajanského nábrežie, Dostojevského rad a Továrenská a ďalej na sever, ktoré sa neskôr v oblasti dnešnej križovatky Tomášikovej ulice a Trnavskej cesty otáčalo na juh, zo severu obtekalo Prievoz a vo Vrakuni vtekalo do Malého Dunaja. Zhruba v dnešnej línii ulice Mlynské Nivy viedla cesta do Prievozu a cez rameno bol v mieste dnešného križovania s Košickou ulicou postavený drevený most. Na tomto ramene, ktoré bolo zasypané koncom 19. storočia, boli zrejme mlyny, ktoré dali názov ostrovu, ktoré rameno vytváralo na svojom pravom brehu.[2] Z vodných mlynov sa už nezachoval žiadny, iba donedávna sa na križovatke Plynárenskej ulice a Mlynských Nív nachádzala trojpodlažná budova z konca 19. storočia, ktorá pôvodne slúžila ako parný mlyn. Neskôr v nej sídlila farmaceutická firma Medichemia a následne do roku 1997 oddelenie molekulárnej genetiky Ústavu experimentálnej onkológie SAV.[3]
Začiatkom 20. storočia začali popri ulici vznikať mnohé výrobné podniky a továrne, podnietené blízkosťou železnice, ktorá viedla od Starého mosta po Karadžičovej ulici, kde na mieste dnešnej VÚB Banky a CBC stála železničná stanica Nivy. Z tejto stanice sa odpájali koľaje do tovární v okolí a viedli stredom ulice Mlynské nivy až po dnešnú Bajkalskú ulicu. Posledné zvyšky koľají pri autobusovej stanici boli vybraté až v roku 2016. Koľaje zároveň určili široký charakter ulice, čo vidno najmä za križovatkou s Prievozskou ulicou, keďže popri koľajach bolo vysadené stromoradie, ktoré sa zachovalo v obmedzenej miere až dodnes.
Pri ulici sa od západu na východ nachádzali podniky: Kabelová továreň (Kablo), Vojenské skladisko proviantu, Papierňa, továrňa koží Herkules, továrňa na hnacie remene Brüll, Plynárne, strojové závody Dunkler, povrazáreň a parný mlyn Helle, neskôr pribudli Bratislavské automobilové závody a výrobňa stavebných materiálov smerom k Bajkalskej.
15. augusta 1983 na mieste bývalého vojenského skladiska otvorili Autobusovú stanicu Mlynské Nivy.
Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Niekdajší priemyselný charakter ulice sa po privatizáciách a útlme výroby na prelome tisícročí začal meniť na komerčný, a v dnešnej dobe lemujú ulicu kancelárske objekty takmer po celej jej dĺžke. Bývalú továreň Kablo, rovnako ako aj Bratislavské automobilové závody a iné tak nahradili kancelárske súbory ako napríklad Twin City, Apollo Business Centrum alebo Bratislava Business Center. V októbri 2017 začali búrať autobusovú stanicu, ktorú v roku 2021 nahradilo nové multifunkčné centrum Nivy s autobusovou stanicou v podzemnej garáži, obchodmi, gastronomickými prevádzkami, tržnicou a zelenou strechou. Súčasťou projektu je aj najvyššia budova na Slovensku, 125 m vysoká Nivy tower. Samotná ulica prešla rozsiahlou rekonštrukciou, pribudli nové zastávky verejnej dopravy, priechody pre chodcov, na obidvoch stranách vyhradené buspruhy a obojsmerná oddelená cyklotrasa pribudla na severnej strane.[4]
V budúcnosti sa na ulici plánuje vybudovať električková trať vedúca až do Podunajských Biskupíc cez Prievoz.
.jpg)
Blízke ulice[upraviť | upraviť zdroj]
- Dostojevského rad
- Továrenská ulica
- Košická ulica
- Svätoplukova ulica
- Prievozská ulica
- Plynárenská ulica
- Bajkalská ulica
- Hraničná ulica
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev [online]. Hlavné mesto SR Bratislava, rev. 2015-11-29, [cit. 2016-06-23]. Dostupné online.
- ↑ HRNČIAROVÁ, Tatiana. Historický obraz Bratislavy a jej okolia na konci 18. storočia s dôrazom na využitie krajiny. Geografický časopis (Slovenská akadémia vied), roč. 2016, čís. 68, s. 8, 9. Dostupné online [cit. 2017-12-05].
- ↑ » V Bratislave je (ešte) stále čo burať! [online]. kotp.sk, [cit. 2017-12-05]. Dostupné online.
- ↑ FEIK, Michal. VIDEO: Čo prináša nová mestská trieda Mlynské Nivy? [online]. 2020-11-20, [cit. 2023-06-27]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mlynské nivy
