Národný park Dunaj-Dráva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Národný park Dunaj-Dráva
Duna–Dráva Nemzeti Park
Národný park
Štát Maďarsko Maďarsko
Súradnice 46°15′S 18°53′V / 46,250°S 18,883°V / 46.250; 18.883
Rozloha 494,78 km² (49 478 ha)
Vznik 1996
Správa Pécs
Poloha v rámci Maďarska
Poloha v rámci Maďarska
Wikimedia Commons: Danube-Drava National Park
Webová stránka: ddnp.nemzetipark.gov.hu/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Národný park Dunaj-Dráva (Duna–Dráva Nemzeti Park) je jedným z národných parkov v Maďarsku. Bol vytvorený v roku 1996. Pôvodne bol plánovaný ako spoločný s bývalou Juhosláviou už v roku 1990. Pre zmeny, ktoré v tých rokoch nastali, sa to už nedalo uskutočniť.

Národný park sa rozprestiera vo viacerých župách - v Baranskej, Tolnianskej, Šomodskej a Báčsko-malokumánskej župe. Takmer celé územie parku sa nachádza v pôvodnom záplavovom území riek Dunaj a Dráva.

Oblasť národného parku pri rieke Dunaj[1] začína od ústia kanála Sió na severe a tiahne sa na juh až k štátnej hranici. V tejto oblasti rieka Dunaj mení sklon, rýchlosť toku je pomalšia. Mení sa charakter toku a začínajú sa vytvárať mohutné meandre. Protipovodňové hrádze sú tak ďaleko od seba, že tu vzniklo jedno z najväčších súvislých záplavových území v Európe - Gemenc, lokalita zaradená medzi Ramsarské mokrade. Ľudia v tejto oblasti zaujímavým spôsobom využívali až do konca 18. storočia povodňové vody Dunaja. Pomocou stupňov odvádzali vodu do veľkej vzdialenosti od toku a napĺňali tak rôzne depresie vhodné na chov rýb vodou, zavlažovali pasienky, kosné lúky i sady. Úlohou národného parku je chrániť zbytky tohto unikátneho a rozsiahleho prírodného aluviálneho systému.

Oblasť národného parku pri rieke Dráva[2] začína pri obci Őrtilos, je daná nielen samotnou riekou ale aj štátnou hranicou, pretože Dráva a hranica sa často prekrývajú ale aj prekrižujú. Táto rýchla alpská rieka tu stráca sklon a rýchlosť a tým začína usadzovať transportovaný materiál. Dráva je v úseku národného parku typická vytváraním nových ostrovov, ich opätovnou deštrukciou a presúvaním na nové miesto. Preto sú tu typické pionierske rastlinné spoločenstvá. V tejto oblasti žije 4500 živočíšnych druhov. O čistote vody svedčí aj zrejme najväčšia životoschopná populácia potočníka druhu Platyphylax frauenfeldi na svete. Žijú to chránené druhy rýb maďarska ako hlavátka podunajská, kolok veľký, lipeň tymiánový a jeseter hladký.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Duna-Dráva Nemzeti Park Igazgatóság - Duna menti területek [online]. ddnp.nemzetipark.gov.hu, 2016-11-14, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.
  2. Duna-Dráva Nemzeti Park Igazgatóság - Dráva menti területek [online]. ddnp.nemzetipark.gov.hu, 2016-11-14, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Duna–Dráva Nemzeti Park na maďarskej Wikipédii.